Sestra – časť prvá
Že môj foter nie je celkom v poriadku, to som vedel.Ale to čo urobil
teraz to nemá obdoby. S matkou sa rozviedol pred dvomi rokmi, kvôli
nejkej kolegyni a teraz sa s ňou oženil! A tajne! Nikomu nič nepovedal,
len odrazu bum! A bolo to tu.Dokonca sa rozhodol, že predá byt a nasťa-
hujeme sa do jej vily. Vtedy som si povedal, že mám už 19 rokov, o pol
roka maturujem a potom odídem na vždy. Nech si foter s ňou býva v jej
vile. Ja tých sedem mesiacov vydržím aj s bodákom v riti! Že to budú
dva roky a že budú pre mňa peklo na zemi, to by ma ani vo sne nanapadlo.
Tak sme sa teda ku nej nasťahovali a hned prvý večer vysvitlo
že má dcéru – Nikolu. Je veľmi divné ako sa foter správal, ale mohol mi
aspoň povedať, že budem mať odrazu mladšiu sestričku, keď sa mi ani ne-
unúval predstaviť moju budúcu matku. Ale čo už…
Na druhú stranu musím uznať, že foter mal vkus. Moja nová matka bola
proste kus ženy a jej dcéra sa tiež nedala zahanbiť. V ten prvý večer
mala na sebe oblečené, len také športové oblečenie, ale aj v ňom vyze-
rala veľmi dobre. Bola fakt pekná. Mala vtedy len 16 rokov, ale merala
už 175 cm. Čiže bola o rovné tri centimetre vyššia odo mňa.
A tak sme začali žiť náš nový “rodinný život”.
Prvé dva týždne som Nikolu vôbec nevidel, lebo hneď po tom čo sme sa nas-
ťahovali odišla na výlet zo školy.
Keď sa vrátila, na druhý deň v sobotu som sedel na lavičke vonku na záhra-
de, keď v tom prišla moja “akožematka” a povedala mi že či by som nešiel
pomôcť Nikolke dole do posilovne.
“Vy tu máte aj posilovňu?”, prekvapene som sa spýtal.
“Áno, to vieš, žena v mojich rokoch už musí na seba trochu viac dbať.”
“Aha. A kde je tá posilovňa? Lebo zatiaľ mám v tej tvojej vilke problém
nájsť aj svoju izbu.”
“Pôjdeš do pivnice, potom hneď do prvých dverí napravo do chodby a na
konci tej chodby sú dvere do posilovne.”
Vyšiel som z údivu:”Preboha, vy tu máte vybudovaný snáď protiatómový
kryt!”
“To síce nie, ale celá vila je podpivničená.”
Radšej som vstal, mávol rukou a šiel za Nikolkou. Preboha, čo môže odo
mňa chcieť v posilovni? Nikdy som činkám neholdoval a pri mojej výške
172 cm a váhe 58 kíl nevzbudzujem dojem svalovca ani v krivom zrkadle.
Posilovňu som našiel na prvý krát. Sedela na akejsi posilňo-
vacej lavičke oblečená, zase v tom istom šporovom komplete ako v prvý
deň keď som ju videl. Keď som vošiel dnu bez slova vstala, zamkla dvere
a kľúče si strčila do vrecka. Počudoval som sa, ale nespýtal som nič.
Chvíľu bolo úplne ticho a tak som sa rozhodol, že sa aspoň spýtam s čím
jej to mám pomôcť. Ale skôr než som otvoril ústa spustila sama. Dodnes
mám v živej pamäti jej slová z ktorých som bol najprv úplne vedľa:
“Dosť že ideš! Myslíš, že tu budem na teba vyčkávať do nekonečna? Nabu-
dúce, keď ťa zavolám, tak v momente dobehneš. Rozumel si, ty chudák?”
Stál som tam pred ňou, počúval tie nazmysly a absolútne som nič nechápal.
“Rozumel si? Alebo si ešte aj hluchý?”, zvreskla na mňa asi po minúte
môjho mlčania. Keď mi to konečne všetko došlo, tak som spustil pre zmenu
ja:
“Počúvaj ma! Nie si ty tak trochu vadn…”
Prááásk!!!
Vzduchom preletela facka, ktorá dopadla na moje líce!
“Ja som sa ťa na niečo pýtala ty úbožiak! Teraz ma dobre počúvaj! Ja
som si tu doteraz spokojne žila a vôbec som nebola na teba zvedavá. Ale
keďže sa tvojej prítomnosti v tomto dome nezbavím, tak aspoň budeš do
bodky plniť čo ti rozkážem!”
Autor: Raslaw